Skôr ako začnete čítať
- Slovensko by po zrušení zostávajúcich plošných energodotácií mohlo ušetriť približne 400 miliónov eur.
- V uplynulých rokoch štát na energetickú pomoc minul viac ako štyri miliardy eur.
- Analytici upozorňujú, že plošné dotácie zaťažujú verejné financie a deformujú trh.
- Úspora by mohla pomôcť pri znižovaní deficitu alebo financovaní cielenej pomoci.
- Odborníci zároveň zdôrazňujú potrebu ochrany nízkopríjmových domácností.
Po niekoľkých rokoch masívnej štátnej podpory cien energií sa opäť otvára diskusia o tom, či je plošné dotovanie energií ešte udržateľné. Podľa analytikov by ukončenie zostávajúcich energodotácií mohlo priniesť štátnemu rozpočtu úsporu približne 400 miliónov eur ročne a zároveň zlepšiť stav verejných financií.
Slovensko už na energodotácie minulo miliardy
Energetická kríza prinútila vládu v minulých rokoch zaviesť rozsiahlu pomoc domácnostiam aj firmám. Podľa finančného analytika Stanislava Pánisa Slovensko vynaložilo na energetické dotácie viac ako štyri miliardy eur.
Tieto výdavky síce zmiernili dosahy prudkého rastu cien energií, zároveň však výrazne zaťažili štátny rozpočet. V čase, keď vláda hľadá spôsoby konsolidácie verejných financií, sa preto čoraz viac diskutuje o ukončení plošných kompenzácií.
OECD odhaduje výraznú úsporu
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaduje, že zrušenie zostávajúcich energetických dotácií by Slovensku mohlo priniesť úsporu približne 0,3 % hrubého domáceho produktu.
Podľa Stanislava Pánisa je tento odhad realistický.
„Vyzerá byť plne realistickým a znamená to výraznú úsporu pre verejné financie rádovo okolo 400 miliónov eur,“ uviedol analytik.
Čo by znamenalo zrušenie dotácií?
Podľa odborníkov by štát získal väčší priestor na ozdravenie verejných financií a znižovanie rozpočtového deficitu.
Možné prínosy zrušenia plošných dotácií:
| Oblasť | Možný prínos |
|---|---|
| Verejné financie | Úspora približne 400 miliónov eur ročne |
| Štátny rozpočet | Menší tlak na prijímanie ďalších konsolidačných opatrení |
| Spotreba energií | Väčšia motivácia šetriť energiami |
| Investície | Vyšší záujem o zatepľovanie, fotovoltiku či úspornejšie technológie |
| Životné prostredie | Podpora prechodu na menej uhlíkovo náročné zdroje energie |
Pomoc by mala zostať najzraniteľnejším
Analytici zároveň upozorňujú, že úplné ukončenie plošnej pomoci nesmie znamenať, že bez podpory zostanú domácnosti s nízkymi príjmami.
Namiesto plošných dotácií by podľa nich mal fungovať adresný systém pomoci, ktorý by finančnú podporu smeroval len tým ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú. Takýto model je podľa ekonómov efektívnejší a zároveň menej zaťažuje štátny rozpočet.
Slovensko čakajú náročné rozhodnutia
Diskusia o energodotáciách prichádza v období, keď Slovensko pokračuje v konsolidácii verejných financií. Vláda bude musieť rozhodnúť, či ponechá časť plošných kompenzácií, alebo sa prikloní k adresnej podpore najohrozenejších skupín obyvateľstva.
Ak by sa naplnili odhady OECD aj finančných analytikov, ukončenie zostávajúcich energodotácií by mohlo predstavovať jednu z najvýznamnejších úspor štátneho rozpočtu v najbližších rokoch.
