Dôchodková prognóza ukázala mnohým Slovákom prvý konkrétnejší odhad, aký dôchodok môžu v budúcnosti dostávať. Výsledná suma však nie je definitívna. Starobný dôchodok ovplyvňujú tri základné veličiny a dve z nich môže človek počas pracovného života aspoň čiastočne zmeniť – počet rokov dôchodkového poistenia a príjmy, z ktorých platí odvody.
Pri výpočte starobného dôchodku sa používajú tri základné údaje: priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota. Základný vzorec Sociálnej poisťovne je POMB × ODP × ADH.
Jednoducho povedané: rozhoduje, ako dlho bol človek dôchodkovo poistený, z akých príjmov odvádzal poistné a aká dôchodková hodnota platí v roku priznania penzie.
Prvé dve veci môže človek svojimi pracovnými rozhodnutiami do určitej miery ovplyvniť. Tretiu nie.
Podrobnejšie sme už na Chcemzamestnanie.sk vysvetľovali aj veličinu, ktorá môže pri výpočte dôchodku znamenať rozdiel stoviek eur.
Prvá vec: koľko rokov budete dôchodkovo poistení
Počet rokov dôchodkového poistenia je jednou z najjednoduchšie pochopiteľných častí výpočtu.
Ak majú dvaja ľudia podobné zárobky, no jeden získal 35 rokov poistenia a druhý 45 rokov, výsledná penzia nebude rovnaká.
Pri modelovom človeku s priemerným osobným mzdovým bodom približne 1 môže rozdiel predstavovať stovky eur mesačne.
Pri aktuálnej dôchodkovej hodnote na rok 2026 vo výške 19,7633 eura má každý ďalší celý rok poistenia pri POMB okolo hodnoty 1 citeľný vplyv na základnú sumu penzie.
Orientačne môže človek s príjmom približne na úrovni priemernej mzdy pri 35 rokoch poistenia dosiahnuť dôchodok okolo 717 eur mesačne po započítaní valorizácie v modelovom výpočte. Pri 40 rokoch ide približne o 820 eur a pri 45 rokoch o viac ako 920 eur.
Ide však len o ilustračné prepočty. Skutočná suma závisí od individuálneho priebehu poistenia, zárobkov, obdobia priznania dôchodku a ďalších zákonných úprav.
Pracovať dlhšie môže mať dvojitý efekt
Zaujímavá situácia nastáva, ak človek už dosiahne dôchodkový vek, ale o vyplácanie starobného dôchodku ešte nepožiada a zostane dôchodkovo poistený.
V takom prípade sa do výsledku započíta ďalšie obdobie poistenia a príjmy získané po vzniku nároku.
Navyše sa takto vypočítaná suma zvyšuje o 0,5 % za každých celých 30 dní dôchodkového poistenia po vzniku nároku, počas ktorých človek dôchodok nepoberal. Za 365 dní ide o zvýšenie o 6 %.
Ak teda niekto zostane pracovať dva celé roky bez poberania starobného dôchodku, samotné percentuálne zvýšenie môže predstavovať približne 12 %. K tomu sa ešte pripočíta zohľadnenie ďalšieho obdobia poistenia.
Nie pre každého je však práca vo vyššom veku možná alebo žiaduca.
Chýbajúce obdobia sa v niektorých prípadoch dajú doplatiť
Menej známou možnosťou je dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Neznamená to, že si človek môže ľubovoľne „kúpiť“ akékoľvek chýbajúce roky.
Zákon povoľuje doplatenie iba za presne vymedzené obdobia. Môže ísť napríklad o obdobie evidencie uchádzača o zamestnanie alebo štúdia po dovŕšení 16 rokov. Sociálna poisťovňa umožňuje dodatočné zaplatenie za zákonom stanovené obdobia od roku 2004, pri niektorých prerušeniach poistenia od roku 2005.
Poistné možno doplatiť aj pri vybavovaní žiadosti o dôchodok.
Dôležité je však najskôr prepočítať, či sa takýto krok finančne oplatí.
Druhá vec: koľko počas života zarábate
Druhým faktorom, ktorý môže pracovník ovplyvniť, je priemerný osobný mzdový bod.
Ten zjednodušene porovnáva príjem človeka s priemernou mzdou v hospodárstve v jednotlivých rokoch.
Ak niekto zarába približne priemernú mzdu, jeho osobný mzdový bod za príslušné obdobie sa pohybuje približne okolo hodnoty 1.
Pri vyššom vymeriavacom základe môže byť vyšší, pri nižšom príjme nižší.
Práve preto môže mať vyššia oficiálna mzda počas pracovného života vplyv nielen na aktuálny príjem, ale aj na budúcu penziu.
Vyšší plat dnes môže znamenať vyššiu penziu o desaťročia
Pre zamestnanca je preto dôležité, z akej časti príjmu sa skutočne odvádza dôchodkové poistenie.
Rozdiel medzi človekom, ktorý počas veľkej časti kariéry platí odvody z minimálneho alebo nízkeho vymeriavacieho základu, a človekom s nadpriemerným vymeriavacím základom sa môže po desaťročiach výrazne prejaviť.
Aj preto môže mať zmysel pri zmene zamestnania nepozerať iba na čistú sumu „na ruku“, ale aj na to, aká mzda je oficiálne priznaná a z akej sumy sa platia odvody.
Pomôcť môže aj druhá práca alebo dohoda
Zvýšiť vymeriavací základ možno v niektorých prípadoch aj ďalším zamestnaním alebo prácou na dohodu.
Dohodári sú za zákonom stanovených podmienok dôchodkovo poistení. Ak sa z príjmu poistné na dôchodkové poistenie skutočne odvádza, môže sa príjem premietnuť aj do budúceho dôchodku.
Treba však rozlišovať konkrétny typ dohody a prípadné odvodové úľavy. Nie každé euro zarobené na dohode automaticky zvýši dôchodok rovnakým spôsobom.
Ak vás zaujíma práca popri penzii, na Chcemzamestnanie.sk sme sa venovali aj tomu, že penzisti si budú môcť od roku 2027 privyrobiť viac vďaka zvýšeniu dôležitého limitu.
Tretia vec: túto veličinu neovplyvníte
Treťou časťou vzorca je aktuálna dôchodková hodnota – ADH.
V roku 2026 predstavuje 19,7633 eura. Platí od 1. januára do 31. decembra 2026 a používa sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikne nárok na výplatu v tomto roku.
Jej výška sa každoročne mení podľa vývoja priemernej mzdy.
Pri určovaní hodnoty na nasledujúci rok sa zohľadňuje 95 % medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve za tretí štvrťrok.
Túto hodnotu jednotlivý pracovník ovplyvniť nedokáže.
Jednoduchý príklad ukazuje veľký rozdiel
Predstavme si človeka, ktorý má priemerný osobný mzdový bod približne 1.
Pri 35 rokoch dôchodkového poistenia vstupuje do výpočtu:
1 × 35 × 19,7633
Pri 45 rokoch:
1 × 45 × 19,7633
Rozdiel desiatich rokov tak už v základnom výpočte predstavuje približne 198 eur mesačne pred príslušnou valorizáciou a ďalšími úpravami.
Je preto zrejmé, prečo dokáže dlhšia kariéra výrazne ovplyvniť výslednú penziu.
Pozor: vysoký príjem nemá neobmedzený efekt
Pri osobnom mzdovom bode existujú zákonné obmedzenia a následné úpravy.
Nie je preto možné jednoducho predpokladať, že človek s päťnásobkom priemernej mzdy automaticky dostane päťnásobný dôchodok.
Dôchodkový systém obsahuje solidárne prvky a pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu sa používajú zákonom stanovené hranice a korekcie.
Aj preto je dôchodková prognóza užitočnejšia než jednoduchý výpočet podľa poslednej mzdy.
Prognóza nie je rozsudok
Sociálna poisťovňa pripravila dôchodkovú prognózu práve preto, aby poistenci dostali informáciu o evidovaných obdobiach poistenia, predpokladanej výške dôchodku a očakávanom dôchodkovom veku.
Ak odhad vyzerá horšie, než človek očakával, nemusí to znamenať, že výsledná penzia bude o desať či dvadsať rokov presne taká.
Zmeniť sa môže príjem, počet rokov poistenia aj ekonomické parametre celého systému.
Dôležité je však skontrolovať, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky obdobia správne.
Čo môžete urobiť už dnes
Najväčší praktický význam majú štyri kroky:
- skontrolovať si evidované obdobia dôchodkového poistenia,
- snažiť sa minimalizovať dlhé obdobia bez poistenia,
- sledovať, z akého skutočného príjmu platíte odvody,
- pri chýbajúcich obdobiach preveriť, či zákon umožňuje dodatočné zaplatenie poistného.
Ak ste už blízko dôchodku, oplatí sa zároveň pozrieť aj na ďalšie pravidlá. Na Chcemzamestnanie.sk sme napríklad vysvetľovali, prečo nový „rodičák“ nedostanú automaticky všetci seniori.
Najviac ovplyvníte kariéru ešte pred dôchodkom
Dôchodok sa nezačína riešiť v deň, keď človek odovzdá žiadosť Sociálnej poisťovni.
Jeho výška sa buduje počas desiatok rokov pracovného života.
Čím dlhšie človek platí dôchodkové poistenie a čím vyšší má počas kariéry vymeriavací základ, tým väčší potenciál má aj jeho budúci dôchodok.
Aktuálnu dôchodkovú hodnotu síce ovplyvniť nedokáže, no dve ďalšie zásadné veličiny má aspoň čiastočne vo vlastných rukách.
